Menu
ObecDlhá
Obec Dlhá

Obec

Polohopis obce

Obec Dlhá sa rozprestiera v juhozápadnej časti Trnavského okresu. Jej katastrálne územie s rozlohou 1181 ha na severe susedí s Dolnými Orešanmi, na východe s Košolnou a Suchou nad Parnou, na juhu s Ružindolom a Borovou a na západe s Doľanmi. Stred obce má výšku 185 m n. m., v chotári sa pohybuje v rozmedzí 180-222 m n. m. Polohu obce určujú súradnice: 48°24’30“severnej zemepisnej šírky a 17°25’00“ východnej zemepisnej dĺžky.

Demografia

Počet obyvaťeľov: 437 (k 31.12.2021)

Hustota: 37,59 obyv./km²

Geomorfológia

Kataster obce Dlha patrí do provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá dunajská kotlina, oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina, podcelku Trnavská pahorkatina a v jej rámci do Podmalokarpatskej pahorkatiny. Iba časť katastra na severe zasahuje do Smolenickej vrchoviny.
V mladších treťohorách (neogén) sem umožnil pokles Podunajskej panvy prienik mora. Postupom času sa z dôvodu intenzívnej riečnej činnosti a iných geologických príčin začalo more vysládzať a meniť na systém prietočných jazier. Morské sedimenty prekryli pleistocénne spraše a sprašové hliny, ktoré v strednej časti územia prechádzajú do neogénnych uloženín, časť pliocén (pont-panón) predstavovaných jazernými a brakickými sedimentami (íly, štrky, piesky). Na pliocén zaväzujú severnejšie staršie miocénne sedimenty (tortón-sarmat) tvorené morskými až brakickými ílmi, slieňami a pieskami. Najsevernejší výbežok katastra, priliehajúci ku katastru Dolných Orešian budujú chloristicko-sericilitické až biolitické fylity.
Stredom chotára ide úvalovitá dolina nížinnej pahorkatiny v severnej časti prechádzajúca do reliéfu hornatinného. Z hydrologického hľadiska leží severná časť územia v areáli s výskytom artézskych studní.
Pôdotvorným substrátom je spraš, ktorá je priepustná, čo sa prejavuje deficitom vlahy v letných mesiacoch. Odlesnený terén pokrývajú v dolinkách, predovšetkým v povodí potoka lužné a nivné pôdy, na sprašových chrbtoch je prevažne hnedozem, ktorá vznikla rozkladom opadaného lístia v štádiu pôdotvorného procesu.

Klíma

Západná časť dlžianskeho chotára patrí do klimatickej oblasti B 3, zvyšok do klimatickej oblasti A 5. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje medzi 9-10°C, vo vegetačnom období je to 16-17°C. Dlhoročný priemer atmosférických zrážok kolíše medzi 700-800 mm, z čoho na vegetačné obdobie pripadá 450- 500 mm. Začiatok obdobia s priemernou dennou teplotou 0°C a vyššou v západnej časti prichádza 21, 2., vo východnej časti 16. 2. Koniec tohto obdobia nastáva okolo II. 12., vo východnej časti 16. 12. Obdobie s priemernou dennou teplotou 10°C a vyššou v najzápadnejšom výbežku prichádza 1.. 5., potom 26. 4., 21. 4. a v najvýchodnejšom cípe 25. 4. Koniec tohto obdobia v najzápadnejšom cípe býva 6. 10., v strednej a východnej časti po 11. 10. Dĺžka tohto obdobia v najzápadnejšom výbežku je 160, v strede a na severozápade 170 a od stredu k východu katastra I 80- 190 dm. Priemerný počet dní s atmosférickými zrážkami 1 mm a viac je v roku 100, 10 mm a viac v najzápadnejšej časti 25, a smerom k severovýchodu klesá na 20 až 17,5. Priemerné trvanie slnečného svitu je 2200 hodín v roku, na vegetačné obdobie (IV. - IX.) z toho pripadá 1400 hodín. Priemerný počet dní s búrkou je 25 v roku. Počet jasných dní (t.j. plochu oblohy pokrýva 0,0 až I,9 desatín oblačnosti) býva v západnej časti 50, vo východnej 60. Počet zamračených dní (t.j. plochu oblohy pokrýva 8,1 až 10,0 desatín oblačnosti) v smere od západu k východu býva 130-120-I10 dní v roku. Maximálne hodnoty sa dostavujú v decembri, minimálne v septembri. Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu v júli je v západnej časti nad 70%, vo východnej pod touto hodnotou, v decembri to býva 85%. Dní s hmlou je v západnom sektore 50, vo východnom pod 50 v roku. Priemerný počet letných dní (t max. > 25°C) v západnej a strednej je 50, vo východnej 60, tropických (t max. > 30°C) 12, mrazových (t min. s –0,1 °C) 110 ľadových (t max. s –0,1 °C) 30 a dní so silným mrazom (t min. s –10,1°C) zaznamenávame 17 ročne. Prvý mrazový deň v západnej časti prichádza po 11.10. v ostatnej časti katastra po 21.10. Prvý deň so snehovou pokrývkou (terén pokrýva súvislý sneh vysoký 1 cm) v najzápadnejšom výbežku býva pred 21. 11., v strede 1. 12., na východe 11.12., posledný 11.3. Priemerný počet dní od prvého do posledného dňa so snehovou pokrývkou od západu k východu je: 100-90-85. Relatívne trvanie snehovej pokrývky je 50 dní v roku, jej maximum sa pohybuje v rozmedzí 20-30 cm.

Fauna a flóra

Súčasný vegetačný kryt úzko súvisí s geologickým podkladom, geomorfologickými a klimatickými pomermi a zásahmi, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti. Podľa fytogeografického (rastlinno-zemepisného) členenia popisované územie leží v obvode panónskej xerotermnej flóry. Z lesných plôch tu ide iba o fragmenty rozptýlené na štyroch malých plochách s výmerou menšou ako 2 ha. Pri vodných tokoch nájdeme porasty jelše lepkavej (Alnus glutinosa), vŕby krehkej (Salix fragilis) atď. Stromové poschodie dopĺňa topoľ čierny (Populus nigra), agát biely (Robinia pseudoacacia), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a iné.
Krovinné poschodie reprezentuje svíb krvavý (Cornus sanguinea), ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare) a podobne. Na medziach, popri poľných ciest a v blízkosti ľudských sídiel sa dobre darí pestrým ruderálnym spoločenstvám. Zastupuje ich láskavec biely (Amaranthus albus), loboda lesklá (Atriplex acuminata), palina ročná (Artemisia annua), skoroceľ kopijovitý (Plantago lanceolata) atď. Z bylinného stupňa sú najznámejší títo zástupcovia: hluchavka škvrnitá (l.amium maculatum), iskerník plazivý (Ranunculus repens), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), myší chvost obyčajný (Achillea millefolium), pestrá skupina tráv a pod. Pestované dreviny zastupujú bežné druhy ovocných stromov, ale aj borievky (Juniperus), záhradné formy smrekov (Picea) atď.

Podobne ako vývoj flóry aj vývoj fauny prešiel od poslednej doby ľadovej zmenami, na ktorých má opäť najväčší podiel zásahu človek. Zo zoogeografického hľadiska zadeľujeme živočíšstvo okolia Dlhej do plearktickej oblasti a podoblasti eurosibírskej. Podľa prevládajúceho biotopu patrí do zóny kultúrnej stepi t.j. poľnohospodárskej krajiny.
Charakterizuje ju otvorený terén, každoročné striedanie kultúr v jednotlivých častiach chotára a už spomenuté radikálne zásahy človeka do biocenézy. Z nižších živočíchov sa tu dobre darí červorn, slimákom, pavúkom atď. Bohaté zastúpenie tu majú aj chrobáky (Coleoptera) a motýle (Lepidoptera). Z vyšších živočíchov sa v Podhájskom potoku vyskytujú niektoré druhy rýb (Pisces), nájdeme tam aj obojživelníky (Amphibia) a plazy (Reptilia). Zo stavovcov sú najpočetnejšie vtáky (Aves). Z najznámejších spomenieme aspoň vranu túlavú (Corvus corone), straku obyčajnú (Pica pica), myšiaka hôrneho (Buteo buteo), škovránka poľného (Alauda arvensis), sýkorku veľkú (Parus major), pipíšku chocholatú (Calerida cristata) atď. Druhú veľkú skupinu stavovcov zastupujú cicavce (Mammalia) –jež východoeurópsky (Erinaceus concolor), krt obyčajný (Talpa europae), hryzec vodný (Arvicola terrestris), chrček obyčajný (Critecus critecus), zajac poľný (l..epus europaeus), srnec hôrny (Capreolus capreolus) a iné. Zo živočíchov žijúcich v blízkosti Ľudských sídiel treba spomenúť najznámejšieho vrabca domového (Passer domesticus), lastovičku obyčajnú (Hirundo rustica) a belorítku obyčajnú (Delichon urbica).
Napriek všetkým zásahom zo strany človeka si tu rastlinná a živočíšna skladba zachovala svojský ráz, aj keď mnoho druhov už dnes patrí k chráneným.

 

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Kostol sv. Margity
národná kultúrna pamiatka