Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

O obci

Príroda

Dlhá nad Oravou sa nachádza obec v centrálnej časti Oravy, neďaleko Oravského hradu, Patrí do okresu Dolný Kubín. Dedina bezprostredne susedí s obcami Sedliacka Dubová, Krivá a Chlebnice. Na severozápade ju ohraničujú Ostrý vrch, na severovýchode vrch Holáň, na východe vrch Banský a na juhozápade vyvýšenina Žiar - Hradisko, ktorá je v súčasnosti chotárnou hranicou so susednou obcou Sedliackou Dubovou. Vyvýšeninu charakterizuje praveké halštatské osídlenie a viditeľné zrúcaniny kostola svätých Kozmu a Damiána s cintorínom.
Prvýkrát sa spomína ako „villa Dluha Luka“ v listine palatína Mikuláša z Góry z roku 1420. Táto listina vyjadruje stav majetkovej držby v čase, keď sa majiteľom Oravského hradu stal na prechodný čas Stibor zo Stiboríc, uhorský šľachtic poľského pôvodu. Dlhá nad Oravou sa však približne až do 16. storočia uvádza spoločne so Sedliackou Dubovou a až v  roku 1593 sa prvýkrát spomína samostatne.
Katastrom obce  preteká rieka Orava, ktorá bola v roku 1997 vyhlásená za chránený areál vďaka komplexu zachovalých riečnych ekosystémov s bohatým druhovým zastúpením fauny a flóry i biotopov mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov organizmov. V Dlžianskom chotári priberá rieka Orava  z pravej strany Dlžiansky Cickov , ktorý pramení v Oravskej Magure na južnom svahu Prípora v nadmorskej výške približne 995 m n. m. a z ľavej strany potok Turín a Chlebnický potok, ktoré sú bystrinnými tokmi a svoj spád prekonávajú pomocou stupňovitých malých vodopádov, pekne zachované v doline Dlžianskeho Cickova.  Hranicou katastra preteká taktiež potok Ráztoky, ktorý je pravostranným prítokom Chlebnického potoka. Na riečnej nive, neďaleko sútoku Chlebnického potoka do rieky Oravy, je najnižší bod dlžianskeho katastra (525m.n.m.).
V lokalite Makovisko- Ivanovo, asi 2,5 km na sever od obce, sa nachádza minerálny prameň, ktorý vyviera na zlomovej línii, na styku vápencov s rohovcami bradlového pásma a ílovcov magurského príkrovu.
Územie dlžianskeho chotára patrí do systému pohorí Západných Karpát a zasahuje do troch horopisných jednotiek:  do Oravskej Magury na severe, do Oravskej vrchoviny (stredná a južná časť katastra) a Skorušinských vrchov v juhovýchodnej časti. Takmer celá plocha chotára má charakter vrchoviny.  Masív Oravskej Magury je budovaný predovšetkým pieskovcami a ílmi. Povrch je pokrytý hustými lesmi, kde prevažuje smrek a buk lesný. Najvyšším vrchom v dlžianskom katastri je Prípor  (1105,8 m.n.m.), ďalej sem patrí Bučina (894 m.n.m.) a Poľany (881,8 m.n.m.) Vysoký Grúň (848,7 m.n.m.), Ostrý Vrch (808,5 m.n.m.), Banský (752m.n.m.),Osičiny (763,1 m.n.m.), Kálaný (852,7 m.n.m.) a Holáň (794 m.n.m.) patria do celku  Oravská vrchoviny a z obdobia starších treťohôr  je Turínok (1003,5 m.n.m.) a Lysec (943,6 m.n.m.), ktoré patria do Skorušinských vrchov. Zaujímavosťou je pseudokrasová jaskyňa Kozia diera, ktorá sa nachádza severne od obce. V ústnom podaní sa zachovala povesť o kačici, ktorá preplávala z podbielanského chotára cez jaskyňu až do dlžianskeho chotára.
Zaujímavosťou je chránený strom lipa veľkolistá  (Thilia platyphyllos), významný exemplár z historického, kultúrneho, vedeckého a krajinárskeho, ktorá sa nachádza v centre obce. Výška stromu je 27 m, priemer koruny 18 m a vek 120 rokov.

Kostol sv. Ladislava

V centrálnej časti obce je situovaný rímskokatolícky barokovoklasicistický kostol sv. Ladislava, postavený v roku 1811 ako kaplnka.V roku 1914 bol rozšírený na kostol a po roku 1940 bol opravený. Dňa 23. apríla 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je zasvätený uhorskému kráľovi Ladislavovi I. Svätému (*27. Jún 1040 - † 29. júl 1095), ktorý bol v rokoch 1063 až 1077 kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a v rokoch 1077 až 1095 uhorským kráľom.
Obraz sv. Ladislava pri prameni je dominantou hlavného oltára v kostole. Nad ním je umiestnený obraz Svätej Rodiny a po bokoch hlavného oltára sú sochy sv. Petra a Pavla.
Bočný oltár Ružencovej Panny Márie znázorňuje na tróne sediacu Pannu Máriu s malým Ježišom v náručí. Pri jej nohách kľačia dve postavy - zakladateľ rehole sv. Dominik Guzman a vedľa neho sv. Katarína Sienská. Bočný oltár Ružencovej Panny Márie  v kostole sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou je svedectvom  toho, že predkovia v dedine v minulosti založili ružencové bratstvo. Na spodnej časti oltárov sú prostredníctvom drevených reliéfov znázornené okamihy života dvoch umierajúcich ľudí, ktorí rôzne prežívajú posledné minúty života.  Stvárnenie ostatných osôb na oboch reliéfoch dostatočne vystihuje ich pocity a tento malý prvok na bočnom oltári je veľkým priestorom pre zamyslenie  každého človeka, aby si vybral v živote tú správnu cestu.  Po stranách oltára sú sochy sv. Jána Nepomuckého a Božského Srdca Ježišovho.
Hlavnou témou druhého bočného oltára je zobrazenie bolestnej Panny Márie s Kristovým telom po zložení z kríža  a po stranách sú umiestnené sochy sv. Jána a sv. Márie Magdalény. Svätý Ján je znázornený ako symbol  čistej odovzdanosti - vernosti, tichej blízkosti voči osobe Ježiša Krista. Zotrval až do konca, pod krížom na Golgote. Neskôr kráčal po vzkriesení Pána, cestou učeníka, ako verný žiak v stopách svojho učiteľa. Socha Márie Magdalény symbolizuje kajúcnosť. Zároveň nesie v sebe odkaz: Nikdy nie je neskoro pre zmenu v našich životoch. Táto socha drží v rukách nádobu s vonným olejom, keď po smrti Pána Ježiša išla pomazať telo olejom. Prežila ohromujúce prekvapenie, keď namiesto mŕtveho Ježišovho tela stretla ako prvá Vzkrieseného Pána.
Na  klenbe kostola sú situované tri maľované viacfigurálne výjavy, pochádzajúce pravdepodobne z roku 1921. Východné klenbové pole lode pri víťaznom oblúku vypĺňa scéna prezentujúca Posledný súd, ktorý nastane po druhom Kristovom príchode. Zobrazenie Posledného súdu predstavuje pomerne rozsiahly námet, ktorý je zložený z niekoľkých častí. Ústrednou postavou je Ježiš Kristus, sudca, po stranách je usporiadaný zástup apoštolov, svätcov a anjelov. Panna Mária kľačí po Kristovej pravici a prihovára sa za tých, ktorí majú byť súdení. Nad postavou Krista sudcu je skupina anjelov, trúbiacich na poľniciach, aby zobudili mŕtvych. Vo vertikálnej osi pod Kristom je archanjel Michal vážiaci duše. V spodnej časti výjavu sa zo zeme vynárajú mŕtvi v rôznych etapách premeny v zmysle Ezechielovej vízie planiny vyschnutých ľudských kostí, pokryté svalmi a oživené, ktorá bola považovaná za predobraz všeobecného vzkriesenia z mŕtvych. Po stranách Krista sú postavy anjelov, z ktorých anjel po Kristovej pravici odovzdáva kľúč od nebeského raja skupine ženských a mužských postáv a druhý anjel vynáša jednu z postáv do neba. Anjel po Kristovej ľavici s plamenným mečom zaháňa zatratencov do pekla s obludami, kde sú znášaní okrídlenými démonmi (Mt 25,31-46).
Na západnej strane lode je v medailóne situované scéna Misia sv. Cyrila a Metoda. Dvojicu vierozvestcov dopĺňa skupina ľudí, situovaná oproti nim a načúvajúca ich učeniu.  Úcta k týmto svätcom je v Dlhej nad Oravou hlboko zakorenená. Svedčí o tom aj kamenné súsošie Kalvárie a sôch sv.Cyrila a Metoda na vstupnej bráne do kostola a taktiež pomenovanie dvoch zo šiestich zvonov menami týchto svätcov, ktoré sú umiestnené vo veži kostola. Ďalšie zvony sú pomenované po sv. Petrovi, sv. Pavlovi, sv. Jozefovi a sv. Jurajovi.
Na treťom obraze, umiestnenenom v západnej časti lode je namaľovaný výjav, ktorý zobrazuje popravu ranokresťanského mučeníka v období rímskeho cisára Diokleciána, ktorý vládol v rokoch 284 až 305. Na sklonku jeho vlády došlo k prenasledovaniu kresťanov a cisár vydal postupne štyri edikty, ktoré zbavovali kresťanov osobnej slobody. Rímskemu vojakovi Alexandrovi, veliteľovi centúrie Thébskej légie, sa podarilo utiecť pred masakrou vojakov tejto légie, ktorí odmietli týrať miestnych kresťanov. Rímski vojaci nakoniec zajali Alexandra a v reťaziach ho priviezli do talianskeho mesta Bergamo.  Alexander mal na výber: buď obetovať pohanským modlám, alebo podstúpiť smrť sťatím. Alexander si umyl ruky vodou, začal sa vrúcne modliť k Bohu a nastavil svoj krk katovi, ktorý ho 26. augusta 303 sťal. A práve mučenícka smrť svätého Alexandra je témou výjavu na nástennej maľbe v našom kostole. Neznámy autor maľby v dlžianskom kostole bol v prvej polovici minulého storočia určite motivovaný obrazom s názvom „ Mučeníctvo svätého Alexandra“, ktorý je umiestnený v obrazovej galérii Vatikánskych múzeí.
Mons. František Tondra, spišský biskup dňa 24. júla 2011 konsekroval obnovený kostol sv. Ladislava a nový obetný oltár.  Na obetnom oltári je znázornený symbol Abrahámovej viery a obety a v čelnej strane obetného oltára sa nachádzajú pozostatny štyroch svätých, sv. Františka Saleského, sv. Viktora, sv. Gaudencia a sv. Gemmy a sú uložené v relikviári v tvare kríža.
V rokoch 1914 až 1916 bol  v kostole zabudovaný organ vyrobený vo firme Otta Riegera z Budapešti pod opusovým číslom 2004. V rokoch 1960 bol prestavaný do dnešnej podoby a v roku  2010 bola vykonaná jeho generálna oprava.
Na veži a streche kostola sú umiestnené tri kríže, ktoré esteticky a umelecky dopĺňajú prekrásne proporčne vyrovnanú siluetu chrámu. Veľký cyrilo-metodský dvojkríž na veži kostola bol zhotovený roku 1863, v roku tisíceho výročia príchodu svätých vierozvestcov na naše územie. Je to výrobok miestneho oravského kováča a jeho pomocníka a je veľmi pravdepodobné, že kríž obsahuje aj zvyškové železo z lesného, poľnohospodárskeho a domáceho náradia, ktoré prešlo rukami mnohých miestnych ľudí. Medená kopula pod krížom je ďalší skvost slovenských medikováčov a s medenou nohou prezentujú dokonalú ručnú prácu zručného medikováča. Pri reštaurovaní v roku 2012 bola v kupole nájdená vzácna listina predkov z 2. júla 1863.
Precízne vypracovaný je malý dvojkríž na streche kostola, vyrobený miestnym kováčom Andrášom Kaučarikom v roku 1874. Kríž bol upravovaný rozsekávaním a tvarovaním železného profilu a spoje boli vykonávané nitovaním a objímkovaním.
Pravdepodobne z obdobia prístavby svätyne pochádza tretí kríž, ktorý je osadený na streche kostola.
Kostol sv. Ladislava je významnou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva v našej obci, ktorý veriacim slúži denne na bohoslužby už takmer 100 rokov ako farský chrám.

Legenda o sv. Ladislavovi
Za čias jeho vlády sa stalo, že do Uhorska vtrhli Rusi, spustošili niekoľko dedín a miest a vrátili sa domov s veľkou korisťou. Kráľ Rusom vypovedal vojnu a tiahol do boja s veľkým vojskom. Jedna z legiend hovorí, že keď tiahli popri Jasove, vojakov trápil príšerný smäd, ktorý bol taký veľký, že v utrpení začali nariekať. Ich krik začul aj vodca Tatárov a veľmi posmešne sa opýtal kráľa Ladislava: „Hej, nože počuj, kráľu, prečože tak revú tvoji vojaci?“„Pretože sa chcú stretnúť s tebou v boji“ – odpovedal kráľ. Ale kým mohlo dôjsť k boju, kráľ sa obrátil k Bohu a prosil, aby mohol občerstviť zoslabnutých vojakov. Boh vyslyšal jeho modlitbu a zo skaly vytryskol prameň vody, s ktorou si vojaci utíšili svoj smäd a tak si zachránili svoje životy.


Tradičná ľudová kultúra


Spomedzi javov tradičnej ľudovej kultúry má osobitné postavenie folklór, ktorý zahŕňa ľudové tradície, zvyky, obyčaje a obrady ako i ľudové umenie, čiže spev, tanec, hudbu, divadlo, ľudový odev, umelecké a remeselné diela. Všetko to sa jedno cez druhé prelína a spoločne tvorí neodmysliteľnú súčasť ľudského života. Nezastupiteľné miesto má odev, ktorý púta laických pozorovateľov, ako i umelcov a odborníkov. Oblečenie oravského ľudu bolo veľmi pestré a aj na dlžianskom kroji vidieť estetické cítenie ľudí, ktoré sa odzrkadľuje na jeho bohatom zdobení. Aj keď je jeho používanie v každodennom živote v súčasnosti je obmedzené len na niekoľko starších obyvateliek, jeho podobu v rôznych formách naďalej prezentuje dlžianska folklórna skupina, ktorá aj v súčasnosti vo svojich programových pásmach zachytáva krásy zvykov a tradícií z Dlhej nad Oravou.
Pýchou Dlhej nad Oravou v rámci tradičnej ľudovej kultúry je zachovaná časť pôvodnej  architektúry, ktorá nebola zničená veľkým požiarom v auguste 1962. Patria medzi ne aj zrubové sýpky, drevené domčeky nazývané "sypárne", ktoré ľudia využívali na uskladňovanie dopestovaných  roľníckych produktov. Početnejšie zhluky sýpok boli vybudované na okraji dediny a pozdĺž potoka. Práve sýpky, postavené v okrajových častiach obce nezničil spomenutý požiar a dodnes sú svedkami dávnejšej architektúry v Dlhej nad Oravou, z ktorých bolo  roku 1963 časť vyhlásených za národné kultúrne pamiatky.
Cirkevné pamiatky a pamätihodnosti
V obci sa vyskytujú výnimočné stavby, ktoré spájajú súčasnosť s históriou.  Najstaršou cirkevnou pamiatkou je barokový kamenný prísestný stĺp  so sochou sv. Jána Nepomuckého. Postava je zobrazená frontálne, s jemne naklonenou hlavou. V oboch rukách drží svoj atribút – kríž s korpusom Krista. Stĺp  bol donedávna utopený v teréne približne do jednej tretiny výšky drieku a na jeho čelnej strane je vyrytý nápis s datovaním 1781, čo je šesťdesiať rokov od blahorečenia Jána Nepomuckého pápežom Inocentom XIII. Svätý Ján Nepomucký bol v skutočnom živote obhajcom cirkvi proti českému kráľovi Václavovi IV, za čo ho umučili a utopili v rieke tak, že ho zhodili zašitého vo vreci z Karlovho mosta do Vltavy. Tento spôsob jeho martýria sa odráža na umiestňovaní jeho sôch a kaplniek pri riekach, potokoch, mostoch, brodoch. Aj v Dlhej nad Oravou  je umiestnený pri dedinskom potoku v blízkosti kostola sv. Ladislava.  Najničivejšia povodeň zasiahla Dlhú nad Oravou  začiatkom 19. storočia a dedina vzhľadom na svoju polohu mala úplne zničené brehy a okolie rieky. Je pravdepodobné, že zasypanie tretiny stĺpa nastalo práve počas tejto povodne. Stĺp svojou primárnou farebnosťou predstavuje významnú pamiatkovú hodnotu, ktorá sa na iných obdobných plastikách takmer vôbec nezachovala. 
Neďaleko sochy sv. Jána Nepomuckého sa  nachádza ďalšia kultúrna pamiatka – kamenný stĺp so súsoším Korunovania Panny Márie. Na pilieri je reliéfne zobrazený sv. Ján Nepomucký. Tento pilier so súsoším je mladší, z roku 1894 a prezentuje významnú sochársku dielňu Belopotockých  z Oravského Bieleho Potoka. Oravská kamenná plastika – sochy na pilieroch, ktoré boli vytvárané v 18. a v 19. storočí, sú syntézou prvkov neskorého baroka, klasicizmu a rustikalizmu dokazujú zbožnú úctu ľudí, ktorý ich dávali stavať. Ľudový charakter zobrazenia podčiarkuje úprimný úmysel  zadávateľov a tvorcov. Umeleckú hodnotu majú aj kamenné náhrobníky na dlžianskom cintoríne, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia, vytvorené v dielňach rôznych oravských kamenárov.
Na vŕšku nad dedinou je postavená Fatimská kaplnka z roku roku 1946 z vďaky za ochranu dediny počas oslobodzovacích bojov počas druhej svetovej vojny. Pri kaplnke je každoročne slúžená svätá omša na sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
Medzi ďalšie cirkevné pamätihodnosti patrí kaplnka Ružencovej Panny Márie, kaplnka Umučeného Ježiša Krista, Kaplnka sv. Anny a taktiež aj kríž za Skalicou, pôvodne z pieskovca z roku 1858, ktorý stojí uprostred prírody vedľa cesty do Magury.

Šport

Futbalový oddiel s názvom Telovýchovná jednota Sokol bol založený v roku 1959. Na ploche vedľa rieky Orava, ktorú si usilovnými rukami upravili, postavili futbalové ihrisko, kde hrávali priateľské zápasy s okolitými obcami. Keďže sa im v zápasoch darilo a futbal pritiahol aj množstvo divákov, rozhodli sa v roku 1960 prihlásiť do súťaže.
Už v prvom ročníku dokazovali, že úspechy, ktoré dosiahli v priateľských zápasoch neboli náhodné a už po roku si vybojovali postup do vyššej súťaže, v ktorej sa futbalisti svojich súperov nezľakli. Po striedavých úspechoch sa umiestnili na viac ako cennom 5. mieste.
Tesne pred začatím nového ročníka futbalových súťaží v auguste 1962 zachvátil v horúci letný deň Dlhá nad Oravou veľký požiar,  ktorému padlo za obeť 83 dreveníc. Taktiež zhoreli aj dresy a futbalový výstroj, ktorú mávali hráči v tých časoch doma. Vtedy im pomohol aj najznámejší a najúspešnejší slovenský klub TJ Slovan Bratislava, ktorý poslal futbalovú výstroj. V TJ Sokol Dlhá si túto pomoc veľmi cenili, veď vďaka nej mohli opäť hrávať v súťaži a preto sa rozhodli na znak vďaky svoju telovýchovnú jednotu premenovať na Telovýchovná jednota Slovan Dlhá nad Oravou.
V sedemdesiatych rokoch sa začala písať história lyžiarskeho oddielu a v lokalite Nad studničkou bol vybudovaný prvý lyžiarsky vlek s celkovou dĺžkou 260 m. Okrem rekreačného lyžovania sa mladí lyžiari z Dlhej sa zúčastňovali lyžiarskych súťaží v okrese.
V neskoršom období, kedy už Telovýchovná jednota niesla názov Družstevník, bola aktívna činnosť aj v turistickom odbore, organizoval turistické túry do hôr Roháčov, na Choč, Kubínsku hoľu, Oravskej Magury, Babej hory a aj iné miesta nášho prekrásneho regiónu.
V roku 2005, bol založený stolnotenisový oddiel, ktorý obec reprezentoval na oravských súťažiach až do roku 2008, kedy bol založený samostatný Športový klub, ktorý zastrešil stolnotenisové družstvá, čím sa skončila krátka, ale pekná etapa stolnotenisového oddielu Telovýchovnej jednoty Družstevník Dlhá nad Oravou.
Po jeho založení začal veľmi aktívne svoju činnosť stolnotenisový oddiel Športového klubu. V Oravskej stolnotenisovej súťaži, ktorá je rok čo rok výkonnostne na vyššej úrovni, má Športový klub v Dlhej nad Oravou zastúpenie dvoch mužstiev, ktoré svojimi výsledkami vzorne reprezentujú obec.
So svojou aktívnou činnosťou začal aj turistický oddiel. Ten vznikol na podnet občanov, ktorí majú radi prechádzky prírodou, stanovanie v prírode a spoznávanie krásy našich hôr. Počas roka organizuje aj rôzne prechody dolinami a výstupy na slovenské pohoria, napr. prechod Kvačianskou dolinou, Prosieckou dolinou, Dierovou, výstup na Babiu horu, Kriváň, Sivý vrch, Choč, Rozsutec, a pod.
Okrem reprezentácie obce v stolnotenisových  a vo futbalových súťažiach, v ktorých máme žiacke, dorastenecké a mužské družstvá, sú obidve športové organizácie aktívne v organizovaní rôznych športových podujatí, ktoré už majú stabilné miesto v kalendári podujatí obce Dlhá nad Oravou. V poslednú januárovú sobotu sa koná zimný prechod Dlhánskym chotárom, začiatkom júla letný prechod Dlhánskym chotárom, v letných mesiacoch Medzinárodný turnaj v stolnom tenise o Pohár starostu obce a Tradičný futbalový turnaj o Pohár starostu obce a v závere roka je to  Dedinský turnaj v stolnom tenise o Pohár starostu obce. 

Spoločenský život

Základom aktívneho života obce sú jej občania, ktorí individuálne napomáhajú všestrannému rozvoju obce, alebo sú združení v rôznych spoločenských inštitúciách. Okrem športových organizácií je aktívnym zoskupením Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý bol založený v roku 1928. Členovia zboru zastávajú úlohy pri živelných pohromách, ale aj pri rôznych rodinných a spoločenských udalostiach v obci. Všetky kategórie dlžianskych hasičov sa aktívne zapájajú do rôznych výkonnostných súťaží, kde vzorne reprezentujú svoju obec.
V roku 2003 bola založená Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorá zastrešuje dlžianskych seniorov, ktorí sa taktiež aktívne zapájajú do spoločenského života v obci. Okrem organizovania zájazdov na rôzne miesta na Slovensku a v zahraničí, sú spoluorganizátorom väčšiny obecných podujatí. 
Rozdávať krásu a radosť ľuďom – to bol cieľ obnovenia folklórnej skupiny v roku 2007.  Folklórna skupina „Pod Ostrým vrchom“ vo svojich vystúpeniach zachytáva klenoty v podobe zvykov, piesní a tancov. Tento vzácny dar, ktorý zanechali naši predkovia, zachovávajú ako posolstvo pre ďalšie generácie.
Orava je nádherná v lete i v zime a keď sa na prírodu pozeráte zo sedla, alebo z koča ťahaného takými ušľachtilými zvieratami, akými kone bezpochyby sú, tak je ešte krajšia. V Jazdeckom areáli Húšť ponúkajú možnosť toto všetko zažiť.
Významnou inštitúciou v obci je Základná škola s materskou školou, ktorá má nezastupiteľnú úlohu nielen vo výchove a vzdelávaní, ale aj pri kultúrnom, duchovnom a športovom živote v obci a dôležitá je jej spolupráca  s inými obecnými organizáciami.
Cezhraničné partnerstvá sú obojstranne výhodným prvkom pre oživenie a inšpiráciu samospráv, rozpočtových a príspevkových organizácií obce a iných záujmových združení.  V súčasnosti je aktívne rozvinutá spolupráca s poľskou Gminou Dobra a s českou obcou Velká Polom.

 


 

dnes je: 18.8.2017

meniny má: Elena, Helena

Oznamy miestneho rozhlasu obce Dlhá nad Oravou

Aktuálne číslo Dlhánskych zvesti

Home
Mapa
webygroup
ÚvodÚvodná stránka