Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Heraldika

Heraldická štúdia erbu Obce Dlhá nad Oravou

Historický pečatný symbol Dlhej nad Oravou poznáme podl'a odtlačkov  pečatidla z 18. stor., uloženého Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku1. V jeho oválnom poli bol zobrazený strom, na ktorého vrchole sedí vták. Kruhopis je latinský a znie: SIGILLVM : POS(sessionis): DLHA (tj. pečať obce Dlhá). Podl'a textu a použiti a písmena V na miesto U svedčí o tom, že predmetné pečatidlo nie je najstaršie, ale malo staršiu, dnes neznámu predlohu.
Pokial' ide o interpretáciu znamenia, obec bola na konci 19. stor. presvedčená, že je tu zobrazený "na buku sediaci výr"2 .Naopak A. Kavuljak vo svojom Historickom miestopise Oravy'3 uvádza, že "znamením je na smreku  sediaci hlucháň“. J. Novák správne konštatuje, že ani jedna z interpretácií nie je správna, svoju však neponúka.
Pokial' ide o druh stromu, ide o listnatý strom. Vtáčik na jeho vrchole nesie v zobáku ratolest'. Takto sa zobrazuje v heraldike predovšetkým holubica, pričom vetvička v jej zobáku sa interpretuje ako olivová ratolest', strom ako oIívovník a celý výjav ako súvisiaci s koncom biblickej potopy sveta. (lM, 8 11). Taký je zrejme skutočný obsah historického pečatného symbolu obce.
Vzhl'adom na skutočnost', že interpretácia obecného znamenia ako tetrova na smreku má v obci tradíciu, Heraldická komisia nemala námietky proti takémuto obsahu erbu Dlhej nad Oravou s tým, že sa zobrazenie stromu viac priblíži tomu v pečati, prinajmenšom odhalením kmeňa stromu a menšou štylizáciou ihIíčnatého stromu.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu  každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti." 4
S ohl'adom na heraldické pravidlá erbovej tvorby5, podl'a ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhl'adom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie, ktoré je navyše prirodzené zobrazenému znameniu - totiž strom zelený so zlatým kmeňom, tetrov čiemy v zlatej zbroji (pod ktorou sa rozumie jeho zobák), návršie zelené, štítové pole striebomé.
Erb obce Dlhá nad Oravou má teda túto podobu:
V striebomom štíte čiemy tetrov v zlatej zbroji, sediaci na vrchole zeleného zlatokmenného smreka, vyrastajúceho zo zeleného návršia.
Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rózne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Dlhá nad Oravou v heraldických publíkáciách ho nebude potrebné znova upravovať.
V zmysle heraldickej konvencie bude možné zlatú podl'a potreby zamieňat' aj žItou a strieborná bielou, pričom sa však bude vždy popisovat' ako zlatá a strieborná. Pri čierno - bielom vyjadrení farieb sa zelená vyjadrí šikmým šrafovaním, čierna ako plná alebo mrežovaná, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva vol'ná. 6
Vlajka obce Dlhá nad Oravou pozostáva z deviatich pozdížnych pruhov vo farbách žltej, bielej, žltej, zelenej, čiernej, zelenej, žltej, bielej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.7
Pečať obce Dlhá nad Oravou je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC DLHÁ NAD ORAVOU. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.
Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce Dlhá nad Oravou má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je závazné stanovený, čo znamená, že zástava móže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje vol'ný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

Krátka zástava obce Dlhá nad Oravou je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najma na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Dlhá nad Oravou predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textíl pripojený k príečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.

Znaková zástava obce Dlhá nad Oravou má podobu takmer štvorca, jej výška sa však
v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná, alebo tiež "vel'ká" koruhva obce Dlhá nad Oravou predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej častí zástavy.
Štandarda starostu obce Dlhá nad Oravou má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava maže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

 

PhDr.Ladíslav Vrtel'

akademik Medzinárodnej Heraldickej akadémie v Paríži a tajomník Heraldického kolégia v Bratislave


1 NOVÁK, 1.: Slovenské mestské a obecné erby. Martin 1972. s. 141
2 List s touto interpretáciou spomína J. NOVÁK, v c.d.
3 KA VULJAK, A,: Historický miestopis Oravy. Bratislava 1955, s. 83,
4 KARTOUS, P. - NOVÁK, J. - VRTEL, L.: Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava 1991. BUBEN, M.: Encyklopedie heraldiky. Libri Praha 1994. KARTOUS, P. - VRTEL, L.: Heraldický register 1., II. Martin 2000, 2001. KRÁL Z DOBRÉ VODY, V Heraldika. Souhrn pravidel, předpisův a zvyklostí znakových se zvláštním zřetelem ku zemím koruny české. Praha 1900. SCHWARZENBERG, K.: Heraldika, čili přehled její teorie se zřetelem k Čechám na vývojovém základě. Praha 1941. ŽUDEL, 1.- NOVÁK, l: Príručka diplomatiky, sfragistiky a heraldiky. Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, Bratislava 1956. VRTEL, L.: Zásady tvorby a používania mestských vlajok na Slovensku. In: Slovenská archivistika 2/1989. VRTEL, L: Štátne a mestské symboly!vznik, vývoj, používanie a ochrana!. Bratislava 1989. VRTEL, L: Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin 1999.
5 GALBREATII, D. L.- JÉQUIER, L.: Lehrbuch der Heraldik. Battemberg-Verlag Munchen 1978. HILDEBRABNDT, A M.: Wappenfibel. Handbuch der Heraldik. Verlag Degener and Co. Neustadt an der Aisch 1991. SCHW ARZENBERG, K.:Heraldika., čili přehled její teorie se zřetelem k Čechám na vývojovém základě. Praha 1941. OSW ALD, G.: Lexikon der Heraldik. Leipzig 1984. SAXOFERRATO, 8.: Tractatus de insigniis et armis, Editor Karel Můller.Ostrava 1989.
6 KR.Á.L z DOBRÉ VODY, v.: Heraldika. Souhrn pravidel, předpisův a zvyklostí znakových se zvláštním zřetelem ku zemím koruny české. Praha 1900. ŽUDEL, J.- NOVÁK, J.: Príručka diplomatiky, sfragistiky a heraldiky Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, Bratislava 1956. BUBEN, M.: Encyklopedie heraldiky. Libri Praha 1994.
7 VRTEL, L.: Úvod do komunálnej vexilológie. In: Kartous, P. - Vrtel, L.: Heraldický register Slovenskej republiky II. Martin 2001, s. 10-15.

 

 


 

dnes je: 17.10.2017

meniny má: Hedviga

Oznamy miestneho rozhlasu obce Dlhá nad Oravou

Aktuálne číslo Dlhánskych zvesti

Home
Mapa
webygroup
ÚvodÚvodná stránka